Cirkevné dejiny obce Dechtice

preložil z latinčiny a zostavil PhDr. Ján Milan Dubovský †

Stredovek

V období stredoveku – do roku 1526 máme málo správ o cirkevných dejinách obce či farnosti. Preto sú nám cenné aj nepriame, sprostredkované správy. To sa týka aj cirkevných dejín Dechtíc.

V tzv. kanonickej vizitácii farnosti Dechtice z 5. septembra 1782 vykonanej na príkaz ostrihomského arcibiskupa, primáša a kardinála Jozefa Bátaňa (Bathanyiho) sa uvádza, že tzv. Horný kostolík, t.j. kostol Všetkých svätých na úpätí karpatských vínorodých vŕškov, bol postavený v roku 1172. Tento rok postavenia kostola Všetkých svätých dokumentoval kedysi aj nápis na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola. Ide tu o románsky kostolík, pôvodne jedinečnú rotundu.

Popri viacerých historikoch umenia, najmä cirkevného umenia, venoval sa dejinám a umeleckým pamiatkam tohto kostola univerzitný profesor dejín na Trnavskej univerzite Jozef Šimončič. 1. Píše: „Tento údaj (1172) o vzniku kostola preberajú následné publikácie a zaradenie rotundy do druhej polovice 12. storočia bádatelia nespochybňujú. Toto datovanie je taktiež kompatibilné s nástennými maľbami rotundy. Vzhľadom k absencii archeologického a hĺbkového sondážneho architektonického výskumu ostáva otázka podrobnejšej verifikácie časových údajov vzniku a stavebných zmien kostola zatiaľ otvorená. Všeobecne možno konštatovať, že po úspešnom odkrytí viacerých lokalít sakrálnej architektúry Veľkej Moravy z druhej polovice 9. storočia, ktoré sa uskutočnili najmä po druhej svetovej vojne, otvorili sa nové pohľady na kontinuitu veľkomoravských stavebných tradícií aj po zániku Veľkej Moravy v 10. a 11. storočí a tak dochádza k presvedčivému posunu datovania rano–stredovekých kostolov bližšie k Veľkej Morave. Kontinuitu potvrdzuje i typ dispozície s pretiahnutou apsidou. Ktorý prezentuje aj kostol (Všetkých svätých) v Dechticiach.

Profesor Jozef Šimončič vlastne hľadá a nachádza súvislosť medzi dechtickým kostolom Všetkých svätých a kostolmi z obdobia Veľkej Moravy. Tak vlastne aspoň naznačuje, že Dechtice mali kostol či kostolík azda už v 9. storočí, prípadne v 10. storočí. Ak mali kostol, zrejme mohli mať aj faru a farnosť. Pre angažovanosť profesora Jozefa Šimončiča je potom zrejmé, že prijíma tvrdenie popredných historikov sakrálneho umenia, ktorí hodnotia dechtickú rotundu ako osobitnú kategóriu bez analógie v Uhorsku. Ba na základe „dispozično – priestorovej analógie metriky románskych Dechtíc a rímskeho Pantheóna (rotunda) nám poskytuje aj kresťanskú „variáciu“ patrocínia Všetkých svätých v Dechticiach s Pantheónom v Ríme.

O existencii kostola a fary v Dechticiach v 12. a 13. storočí svedčia i románske nástenné maľby v sanktuáriu i lodi kostola, ktoré v minulosti prekryli novými vrstvami omietky, z ktorých však zachovanú časť odkryli pri renovácii kostolíka v roku 1932. Maľby zreštauroval v roku 1961 A. Kuc. Historici umenia sa v zásade zhodujú, že nástenné maľby na južnej stene lode pochádzajú z 12. – 13. storočia, maľby v apside sú z konca 14. storočia. Maľby boli kedysi aj na severnej stene lode a apsidy, o čom svedčí staršia fotografia.

V stati o cirkevných dejinách farnosti nie je nutné a bežné umelecky zhodnotiť zachované sakrálne pamiatky, no treba poskytnúť čitateľovi isté informácie o objekte.

Na južnej strane apsidy zachoval sa výjav „neveriaci Tomáš“, ktorý uveril vzkriesenému Kristovi len po vložení ruky do jeho prebodnutého srdca. Maľba s apoštolským výjavom mala byť aj na severnej strane apsidy. Na južnej stene lode sa zachovali výjavy: Kristov krst, narodenie Krista, scény z pašií, ukrižovanie Krista. Do centra obrazu (Ukrižovanie) je situovaný kríž. Po stranách sa nachádzajú terče slnka a mesiaca. Zľava vedľa kríža stojí sv. Ján v kňazskom ornáte a sprava Panna Mária s korunou a žehnajúcim gestom.

Zobrazenie Kalvárie je tu originálne. Symbolika kríža – stromu života – je tu ešte originálnejšia. J. Šimončič tento symbol vníma takto: „Výjavy krížovej cesty a Ukrižovania oddeľuje namaľovaný strom života. Má päť vetiev, ktoré symbolizujú Kristových päť rán. Pri strome kľačí donátor. V ruke drží pásku, ktorá sa vinie z neba cez strom života až do kalicha pod krížom.“

Interpretovať celý cyklus na vlyse o rozmeroch 360 cm x 140 cm pri terajšom stupni zachovalosti nástennej maľby nie je jednoduché. Základné prvky námetu či námetov nie sú jasné.