Misie - 1. predmisijná kázeň

„Ten patrí do basy!“ – toto si mysleli všetci o mýtnikovi Zachejovi. Tak ako dnes máme mýtne brány na diaľniciach a colníci pri návrate zo zahraničia vám preclia všetko čo prinášate nad limit, hoci ste za to už raz zaplatili, tak isto to bolo so Zachejom. Nebol radovým zamestnancom, ale bol hlavným mýtnikom v najstaršom meste sveta – v Jerichu. Obsadenie takéhoto dôležitého postu určite predchádzalo veľa politických nominácií a tender/ výberové konanie vyhral Zachej. Tie úplatky mu stáli za to. Teraz on diktuje výšku mýtneho, on si určuje koľko vyberie do svojho mešca. Niečo musí dať Rimanom, ale lepší kšeft ako toto ťažko nájsť. netreba ani prstom pohnúť, stačí natrčiť prázdnu dlaň a peniaze sa sypú.

Len keby sa na neho všetci tak nepozerali... ako na zločinca. On sám sa cítil vo väzení svojich zranení (bol malej postavy – malý človek, veľké postavenie), Zachej bol aj väzňom svojich hriechov – bol si vedomý, že okráda vlastných ľudí – zbožných Židov a spolupracuje s okupantmi Rimanmi. (Ale - malý človek, zato veľký majetok) Ale toto vnútorné väzenie ho ťažilo, spútavalo... Zachej potreboval slobodu, potreboval amnestiu.

Viete si predstaviť čo pre Zacheja znamenali Ježišove slová: „Dnes musím zostať v tvojom dome.“ (Lk 19,5)

Možno si na začiatku sám neuvedomil čo sa bude diať. Možno to bral, len ako spôsob vylepšenia si mena, imidžu, postavenia. Ale stretnutie s Ježišom človeka mení: Najprv dáva polovicu majetku chudobným, a z druhej polovice napráva krivdu: „ak som oklamal, vrátim štvornásobne“ A z boháča sa stáva chudobný človek. Chudobný, nie však chudák. Bohatstvo, peniaze a mamona, pre ktoré žil, pre ktoré obetoval dobré meno, pre čo prijímal potupu od Židov, zrazu stráca na priorite, význame. Z malého človeka sa stáva veľký Ježišov učeník. Z mýtnika sa stáva apoštol. Z opovrhovaného miláčik. Z človeka túžiaceho po bohatstve na tomto svete sa stáva človek, ktorý uznáva len bohatstvo, ktoré nemôže moľa zožrať, hrdza zničiť, zlodej ukradnúť.

Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (Lk 19,9-10).  – toto je amnestia pre Zacheja.

            Možno si povieme – nás sa to netýka, ja nie som mýtnik. Ale skúste si predstaviť väzňa alebo človeka v podmienke čo spravia v jeho živote slová:

R o z h o d n u t i e prezidenta Slovenskej republiky z 18. júna 2004 o amnestii: Pri príležitosti zvolenia za prezidenta Slovenskej republiky využívam právo dané mi Ústavou Slovenskej republiky a udeľujem túto a m n e s t i u :

Článok I: Odpúšťam tresty odňatia slobody, právoplatne uložené pred dňom tohto rozhodnutia za trestné činy spáchané z nedbanlivosti, vo výmere neprevyšujúcej jeden rok.

Článok II: Odpúšťam tresty odňatia slobody, ktorých výkon súd podmienečne odložil a ktoré boli právoplatne uložené pred dňom tohto rozhodnutia za trestné činy spáchané z nedbanlivosti, s účinkom, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.

Článok III: Odpúšťam nevykonané peňažné tresty alebo nevykonané zvyšky peňažných trestov neprevyšujúcich výmeru 30 000 Sk, ktoré boli právoplatne uložené ako samostatné tresty pred dňom tohto rozhodnutia za trestné činy spáchané z nedbanlivosti, s účinkom, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.

Ivan G a š p a r o v i č , v. r. prezident Slovenskej republiky

Každý z nás je však väzňom svojich hriechov. Každý z nás je v srdci často spútaný, akoby vo vezení, neschopný si sám pomôcť. Aj my potrebujeme amnestiu!

Viem, že v tejto farnosti sú ľudia, ktorý môžu povedať s mládencom: "Pane, všetky prikázania zachovávam od svojej mladosti". Ale sú tiež ľudia, ktorí potrebujú prísť k Bohu cestou pokánia. Títo potrebujú Božiu amnestiu, lebo čosi ich oddeľuje od Boha. A niet hriechu, niet priestupku, ktoré by Pán Boh nechcel odpustiť. On nie je ako my ľudia, lebo my často nedokážeme odpustiť, zmieriť sa. Vieme, ako nábožný Noe preklial svojho Syna Cháma. Často rodičia preklínajú svoje vlastné deti: "Keby si sa radšej nebol narodil. Ber sa z domu, nechcem ťa viac vidieť v dome!"

Boh chce odpustiť všetko. Aj to, čo sme urobili v hneve, akoby v nepríčetnom stave, ale aj v pomste, i vo chvíli slabosti, ľahkomyseľnosti alebo pri návale pokušenia.

Využime čas

Zakorenil sa medzi veriacimi zlý zvyk: Kým je človek mladý, nech sa vyblázni a potom v starobe nech slúži Bohu. Teraz niet času na Božie veci, potom keď zostarnem budem chodiť do kostola a odmodlím všetko zanedbané. BratSestra, To chceš Bohu obetovať len zostatky lásky, ktorú svet už neprijíma? Možno stretnúť človeka, tiež "veriaceho", ktorý nemá čas na sv. omšu, ani na misie nepríde a blízkym tvrdí: Nechajte ma, keď ochoriem, zavolám kňaza a dám sa zaopatriť. Nerobme to!

Keď nám Boh cez blížiace sa misie ponúka amnestiu, prijmime ju. Nevieme, či nám ju ponúkne vo chvíli smrti. Veľa ľudí, čo sa večer uložili na odpočinok, ráno už nevstali. Pamätáme, ako Ježiš plakal nad obyvateľmi Jeruzalema, lebo "nepoznali čas svojho navštívenia". Obyvatelia Sodomy i obyvatelia Jeruzalema zotrvávali na svojom, že nepotrebujú pokánie, a to bola ich záhuba.

Nebola to Božia pomsta. Bohu je cudzie pomstiť sa. Boh je Láska. Ale ľuďom sa vtedy zle vodí, keď opustia Boha, keď nedovolia aby ich požehnal. Je preto nebezpečné nechávať pokánie na chvíľu smrti.

Sú takí, ktorí by radi využili misie, počúvali náuky, prišli do kostola, ale choroba im nedovolí. Preto každý, kto len môže, nech využije tento mimoriadny čas milosti. Misie - to je čas premodlený. Misionári, ktorých Boh pošle, sú pre túto prácu špeciálne pripravovaní a Cirkvou vyslaní. Sú to rehoľníci, redemptoristi, ktorých rehoľa už tretie storočie koná misie. U nás neboli misie 60 rokov, tým naliehavejšia je potreba obnovy nás všetkých.

Keď pri Damasku pochopil Šavol, že poblúdil a koná zle, zvolal: "Pane, čo mám robiť?" Vtedy počul hlas: "Vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť".

Čo mám robiť? - pýta sa dnes človek, ktorý poblúdil a koná zlo. Píše listy do novín, hľadá odpoveď v rádiu, v televízii. Boh ti ponúka ďalšiu príležitosť: Misie, ktoré v našej farnosti začnú 27. novembra a budú trvať 8 dní. Neplánujte v týchto dňoch žiadne výlety, zábavy, či iné podujatia. Je to jedinečná príležitosť zastaviť sa a počuť odpoveď na otázku: "Pane, čo mám robiť?" Veď misie - to je skoro 30 príhovorov o podstatných otázkach života a viery, to sú piesne, slávnosti a mimoriadna blízkosť Boha.

Aj nám Ježiš hovorí: „Dnes musím zostať v tvojom dome.

Aj my potrebujeme počuť slová oslobodenia: „Dnes prišla spása do tohto domu. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ Amen.