Kaplnka a bratstvo Karmelskej Panny Márie

HISTORICKÉ ZÁPISY TÝKAJÚCE SA KAPLNKY A BRATSTVA KARMELSKEJ PANNY MÁRIE V DECHTICIACH
 

Vizitačná zápisnica zo 14. októbra 1756.

Vizitátor v Bratislavskom prepoštstve biskup Ján Galoczi.

Ján Kopfmiller, dechtický farár v tom čase. Zomrel 20. júla 1759, pochovaný je v Dechticiach.

 

Výňatok zo zápisnice:

V Dechticiach bola postavená kaplnka karmelskej Panny Márie. Ľudia sa tu stretajú 16 júla. Postavili ju v roku 1736 na kopčeku „Hradisko“ na náklad Jána Oravca a jeho manželky Kataríny Mlynarovičovej. Ján Oravec bol dechtickým mlynárom. V roku 1755 kaplnku reštaurovali synovia Jána Oravca. Kaplnka je čistá, celá z Kameňa, zaklenutá, neposvätená. Je v nej oltár karmelskej Panny Márie. Jej obraz je medzi sochami sv. Kataríny a sv. Barbory. Baldachýn korunujú dvaja anjeli. Vchod do kaplnky je jeden. Ján Oravec a jeho manželka testamentárne zaviazali svojich dedičov udržiavať kaplnku (s vkladom 150 zlatých.)

 

----------------------

 

Kanonická vizitácia nariadená ostrihomským arcibiskupom a kardinálom Jozefom Báťanom dňa 7. septembra 1782. Vizitácie sa zúčastnili: kanonika navrhnutý bratislavský archidiakon Ján Arady; Adam Markovič – vicearchidiakon (dekan) dištriktu (dekanátu); hlavný slúžny bratislavského komitátu (stolice) Ladislav Peták; prísediaci slúžnovského súdu Michal Mehéš, arcibiskupský fiškál Štefan Újváry; chtelnický pánsky provizor Jozef Smrtič na majetku Jána Erdödyho, Martin Fischer kátlovský špan; zástupcovia farností Dechtíc a fílie Kátlovce.

Martin Brožek, dechtický farár v tom čase. Zomrel 4. apríla 1806, pochovaný je v Dechticiach.

 

Výňatok zo zápisnice:

Farnosť má verejnú kaplnku na počesť karmelskej Panny Márie. Jej popis sa nelíši od popisu v zápisnici z kanonickej vizitácie v roku 1756. Postavil ju na vŕšku Hradiščo v roku 1736 dechtický mlynár Ján Oravec a jeho manželka Katarína, rodená Minarovičová. Zreštauroval ju jej zakladateľ Ján Oravec v roku 1755.

 

 

-------------------

 

30. júla 1912 vykonal v Dechticiach kanonickú vizitáciu pomocný biskup. archidiakon Dr. Július Wasser. Po prvý krát sa stretávame s vizitačným protokolom, v ktorom sú predtlačeé otázky, na ktoré mal farár písomne odpovedať.

Dr. Ján Ochaba, dechtický farár v tom čase. Spravoval dechtickú farnosť v r. 1901-1913.

 

Výňatok z protokolu:

V dechticiach bolo Bratstvo sv. ruženca so 750 členmi. Bratstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s 260 členmi. Škapuliarske bratstvo s asi 500 členmi. Armáda sv. Kríža so 180 členmi. Tretí rád sv. Františka Serafínskeho so 70 členmi. Armádu sv. Kríža tu založili v r. 1905. Bratstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v r. 1907. Tie ďalšie bratstvá našiel pán farár už založené. Založili ich pred rokom 1901.

 

 

-----------------------

 

25. augusta 1927 vykonal v dechtickej farnosti kanonickú vizitáciu Ján Minárik z biskupskej auly v Trnave a dekan dobrovodského dekanátu, dolnodubovský farár Ján Plechlo.

Pavol Kottvan, dechtický farár v tom čase. Zomrel 28. januára 1972, pochovaný je v Dechticiach.

 

Výňatok zo zápisnice:

Vo farnosti boli stále iba dve kaplnky, pričom za kaplnku sa považuje aj horný kostol postavený v roku 1172. Druhou bola kaplnka Panny Márie Karmelskej.

Náboženský život v Dechticiach v tejto dobe bol dobrý. Na omšu v nedeľu chodili takmer všetci; v robotné dni v zime asi 300 ľudí, v lete 30-40 ľudí. Prvý krát pristupujú žiaci k sv. prijímaniu osemroční – v tretej triede. Takmer všetci veriaci chodia na veľkonočnú spoveď a prijímanie. Vo farnosti niet civilných ani miešaných manželstiev. Posledné ľudové misie boli vo farnosti Dechtice v r. 1919. V obci nebolo príslušníkov heretických siekt.

Spolok ruženca mal 370 členov.