Prvú polovicu 16. storočia charakterizuje úpadok cirkevného vzdelania kňazov, úpadok cirkevného života vo farnostiach. V katastrofálnej bitke pri Moháči v roku 1526 padli aj oba uhorskí arcibiskupi (ostrihomský aj jágerský) a štyria biskupi. Biskupské stolce boli dlhé roky neobsadené, takisto aj mnohé fary a farnosti. Zhoršili sa aj podmienky teologického štúdia na zahraničných univerzitách. Práve v tom čase sa začala šíriť lutherská reformácia. Reformácii napomáhal aj vojnový konflikt medzi kráľom Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským. Proti novátorom v náboženskej náuke vydával kráľ, vláda i snemy tvrdé zákony, biskupi organizovali cirkevné synody (Oláh, Forgáč, Pázmaň). Na sneme v Bratislave v roku 1548, zvolanom kráľom Ferdinandom I. sa rozhodlo vyslať do farnosti v krajine kráľovských komisárov, ktorí mali zistiť ich náboženskú situáciu v snahe obnoviť jednotu Cirkvi.
Tento zámer sledovalo aj rozhodnutie arcibiskupov zistiť náboženskú situáciu v jednotlivých archidiakonátoch a v rámci nich vo vicearchidiakonátoch (dekanátoch) a vo farnostiach.
Situáciu vo farnostiach v ostrihomskom arcibiskupstve, kam patrili aj Dechtice, spracoval taktiež Vojtech Bucko. Sú tam údaje aj o situácii vo farnosti Dechtice.