Priame a originálne pramene k dejinám farnosti a Cirkvi v 14. storočí sa zachovali vo Vatikánskom archíve (v Ríme). Vďaka možnosti študovať tieto pramene vznikla i monografia obsahujúca údaje o farách a farároch v Uhorsku, ktoré zhromaždili tzv. vyberači pápežských desiatkov v Uhorsku za šesťročie 1332 – 1337.
Údaje zapísali a desiatky vybrali pápežskí kolektori Jakub Berengarius a Raimond de Bonafato. Výsledky štúdia tejto akcie sú v knihe Monumenta Vaticana Hungariae Rationes collectorum pontificiorum in Hungaria, Budapest 1887, zv. 1.
Vyberači desiatkov navštívili aj fary pod Malými Karpatami.
Účty Veľkého registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, ktoré predpísala užívateľom cirkevných benefícií v Uhorsku pápežská kúria v Avignone za roky 1332 – 1337 z hľadiska fár na Slovensku preskúmal Jozef Trocha. Súpis týchto fár (rukopis) je uložený v dokumentačnom oddelení Historického ústavu SAV v Bratislave.
Dechtická farnosť sa spomína v Štatútoch ostrihomskej kapituly v roku 1397. Spomína ich v práci Concilia aj Peterffy.
Je zrejmé, že Dechtice mali kostol aj v 15. storočí, aj na začiatku 16. storočia. Ba koncom 16. storočia mali dva kostoly: horný, zasvätený Všetkým svätým a dolný, tam, kde stojí farský kostol i dnes, zasvätený veľmi pravdepodobne sv. Kataríne, panne a mučenici.
Nemáme zatiaľ presných dát, kedy si Dechtičania postavili dolný kostol a to tam, kde dnes stojí dechtický farský kostol. Isté stavebné prvky (gotické portále) svedčia, že pôvodný dolný kostol bol postavený v gotickom slohu zrejme pred rokom 1500 a určite slúžil do roku 1612, kedy vraj postavili dnešný barokový chrám.
Do roku 1606 nám chýbajú písomné správy o hornom i dolnom kostole. Je však veľmi pravdepodobné, že cirkevné pomery v Dechticiach sa prakticky zhodovali s pomermi v okolitých dedinách a mestečkách.